MALÁ BIOGRAFIA  SLOVENSKÉHO KRASOKORČUĽOVANIA

FELICITAS BABUŠÍKOVÁ

* 23. 10. 1940 Bratislava

Od septembra 2006 do apríla 2010 pôsobila v najvyššej funkcii, akú Slovák v ISU zastával: na poste športovej riaditeľky pre krasokorčuľovanie. Vyštudovaná biochemička, doktorka prírodných vied, si renomé získala najmä ako členka komisií pre nový systém rozhodovania a rekonštrukciu stanov ISU po rozhodcovskom škandále na ZOH 2002, v období 2004 – 2006 aj prácou v technickej komisii ISU pre sólové kategórie a športové dvojice. Už od roku 1966 bola medzinárodná rozhodkyňa, od 1981 rozhodkyňa ISU a od 1987 hlavná rozhodkyňa ISU – známkovala výkony na ZOH 1992 aj na mnohých MS a ME. Pôsobila aj ako funkcionárka: v exekutíve československého, neskôr slovenského zväzu a v organizačných výboroch MS 1993 v Prahe a ME 2001 v Bratislave (v druhom prípade ako generálna sekretárka). V Slovenskom krasokorčuliarskom zväze bola najskôr podpredsedníčkou (1993 – 2004) a od  mája 2013 stojí na jeho čele.

PETER BARTOSIEWICZ 

* 2. 8. 1942 Žilina

V šesťdesiatych rokoch so svojimi partnerkami pod vedením bratislavského trénera Františka Landla prelomil nadvládu českých športových dvojíc a postaral sa o jediných päť československých titulov získaných slovenskými pármi: tri vyjazdil s Agnesou Wlachovskou a dva s Lianou Drahovou. Presadili sa aj na vrcholných podujatiach: s Wlachovskou (ako trénerka sa preslávila pod priezviskom Búřilová) skončili na ZOH 1964 na 9. mieste, na MS 1964 i 1966 na 10. a na ME 1963 – 1966 postupne na 7., 8., 8. a 13. mieste. S Drahovou v roku 1968 obsadili na ZOH 12., na MS 10. a na ME 8. miesto. Vyštudovaný architekt Bartosiewicz neskôr pôsobil ako tréner vo Švédsku a v USA, dnes žije vo Washingtone.

ALLAN BÖHM

* 23. 2. 1962 Žilina

Zamlada tvoril so sestrou Evou výborný tanečný pár (dva slovenské tituly), neskôr sa presadil v krasokorčuľovaní ako medzinárodný rozhodca – bol arbitrom na viacerých MS i ME a tiež na ZOH 2010. Už ako renomovaného advokáta ho na 49. kongrese ISU v japonskom Kjóte v roku 2002 zvolili za člena odvolacej komisie ISU, ktorá sa neskôr zmenila na disciplinárnu – jej členom je dosiaľ. Böhm bol jedným z disciplinárneho panelu ISU, ktorý v roku 2009 vyniesol prelomový verdikt v športovej judikatúre a potrestal päťnásobnú zlatú medailistku ZOH, nemeckú rýchlokorčuliarku Claudiu Pechsteinovú za dopovanie na základe nepriamych dôkazov, abnormalít v hematologickom profile jej biologického pasu.

AGNESA BÚŘILOVÁ-WLACHOVSKÁ

* 4. 1. 1943 Rožňava

Na ľad ju doviedla Hilda Múdra, s ktorou bývali na jednej bratislavskej ulici – a kráčala v jej šľapajach aj ako trénerka. Predtým však ešte pod dievčenským menom zažila úspešnú kariéru v športovej dvojici s Petrom Bartosiewiczom. Začali siedmym miestom na ME 1963 (v dvoch ďalších rokoch skončili ôsmi a 1966 trinásti) a pokračovali deviatym na ZOH 1964. „Keby sa Petrovi po minúte pri zdvíhačke nerozopol zips a celý čas sme sa nebáli, že mu spadnú gate, skončíme šiesti. Bola to naša životná jazda, ale rozhodcovia nám za defekt znížili známky,“ tvrdí Agnesa. Po druhom desiatom mieste na MS (1966) sa vydala. Ako dvojnásobná matka (mladší syn Vladimír bol členom slovenskej hokejovej reprezentácie na ZOH 1994) sa vrátila v úlohe trénerky. Jozefa Sabovčíka doviedla k bronzu na ZOH 1984 a k dvom titulom majstra Európy (1985 a 1986). Ako trénerka pôsobila v r. 1975 – 1988 v bratislavskom stredisku vrcholového športu (viedla o. i. Michalkovú, dvojice Kostková – Komár, Kovářová – Komár), neskôr v Grécku (1988 – 1993), v Brazílii (sezónne 2005 – 2006), medzitým ako metodička Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu (1995 – 1998) a v období 2009 – 2010 ako jeho šéftrénerka.

KAROL DIVÍN

* 22. 2. 1936 Budapešť

Prvý našinec s titulom európskeho šampióna – získal ho štýlovo doma, na bratislavských ME 1958. A o rok v Davose k nemu pridal druhý. Divín štartoval na kontinentálnom šampionáte osemkrát a vždy získal medailu (2 – 2 – 4), aj v premiére v Bolzane 1954, keď nemal ešte ani 18 rokov. Ako prvý Európan zvládol trojitého rittbergra, no v pamäti ostal ako kráľ povinných figúr. Vo Squaw Valley 1960, kde jazdil s nedoliečeným, na tatranskom sústredení natrhnutým svalom, najmä vďaka náskoku 22,5 b. zo „školy“ získal olympijské striebro (v Cortine dʼAmpezzo 1956 skončil piaty, v Innsbrucku 1964 štvrtý), bola to prvá slovenská zimná medaila v individuálnom športe. Dve medaily doviezol i z MS: 1962 striebornú a 1964 bronzovú. V rozlúčkovom roku 1964 vyhral aj svetovú zimnú univerziádu. Po jedinečnej kariére (absolútny rekordér v počte čs. titulov – 11 v sérii v období 1954 – 1964) pôsobil ako tréner v Škandinávii a v Kanade, kde v období 1983 – 1987 pripravoval na povinné cviky Briana Orsera, majstra sveta 1987, a neskôr v Brne, kde žije, radil českému medailistovi ME Michalovi Březinovi.

LIANA DRAHOVÁ

* 22. 4. 1953 Liberec

Prvá a dosiaľ jediná Slovenka, ktorá stála na európskom piedestále. Predchádzala tomu však párová avantúra: Drahová na medzinárodnej scéne debutovala v športovej dvojici s Petrom Bartosiewiczom, o vyše desaťročie starším. Úspešne, hoci v roku 1968 nemala ešte ani štrnásť – na ME obsadili 8., na MS 10. a na ZOH 12. miesto. Ibaže na ďalšom svetovom šampionáte Peter pri zdvíhačke spadol, Liana zhora naňho – skončil v nemocnici a následne s kariérou. Liana sa vrátila k sólu, no s dvojročnou stratou nácviku povinných cvikov. Zverenke Ľudmily Lojkovičovej sa ju podarilo eliminovať aj vďaka zmene pravidiel. Na ME 1970-72 skončila dvakrát na 14. a raz na 12. mieste (to nestačilo, aby ju nominovali na sapporské ZOH…), no po pridaní krátkeho programu hneď útočila na medailu. V Kolíne nad Rýnom 1973 získala malý bronz (za krátky a voľný program), o rok v Záhrebe však už veľký! Ďalší v Kodani jej tesne unikol. Po 11. mieste na MS 1975 (predtým 7. a 9.) skončila kariéru. Vrátila sa však ako trénerka – pôsobila v Topoľčanoch, Nitre, Bratislave, Aténach a napokon v Linzi.

MILAN DUCHOŇ

* 13. 6. 1914 Kláštor pod Znievom

† 14. 12. 2008 Bratislava

Prvý Slovák a jedenásty na svete, ktorému ISU udelila najvyššie funkcionárske vyznamenanie – Medailu Georga Häslera (v r. 1992). Duchoň bol 28 rokov (1956 – 1984) medzinárodným rozhodcom, o. i. na troch ZOH, desiatich ME a deviatich ME. Na dvoch európskych (1958, 1966) a jednom svetovom šampionáte v Bratislave (1973) pôsobil vo funkcii riaditeľa. V rokoch 1969 – 1974 stál na čele Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu.

MARIÁN FILC

* 16. 9. 1948 Bratislava

† 9. 2. 1993 Viedeň

Pôvodne mal byť Divínov nástupca, debutoval už na ME 1963, ale na čs. majstrovstvách pred ZOH 1964 prehral s Nepelom a do Innsbrucku cestoval ledva 13-ročný Ondrej. V Nepelovom tieni ostal aj neskôr, zavše neoprávnene. „Mal veľký skokanský talent a vrodenú eleganciu,“ tvrdí Hilda Múdra, ktorá Filca po jeho rozchode s Ivanom Mauerom (1965) trénovala. Od roku 1966 končil na ME v prvej desiatke: postupne na 8., 10., 7. a 8. mieste. Desiaty bol aj na ZOH 1968 v Grenobli a v rozlúčkovom štarte na MS 1969 skončil dokonca deviaty (predtým na 14. a 15. mieste). Po štyroch rokoch vo Viedenskej ľadovej revue sa vrátil, aby doštudoval medicínu, no neskôr emigroval do Viedne, kde pôsobil ako zubár. Ako 44-ročný zomrel na infarkt, takže sa nedožil najväčších trénerských hokejových úspechov svojho mladšieho brata Jána.

FEDORA KALENČÍKOVÁ

* 15. 6. 1923 v Novom Meste n. V.

Najstaršia žijúca legenda slovenského krasokorčuľovania s absolútnym unikátom: ako prvá štartovala na svetovom aj európskom šampionáte, a to už pred druhou svetovou vojnou! Feďa si korčule obula už v rodnom Novom Meste, kde jej otec obchodoval s ovocím, ale vážnejšie sa korčuľovaniu začala venovať, až keď sa rodina presťahovala do Prahy. V roku 1937, keď na Štvanici organizovali majstrovstvá Európy, nemala ani 14 rokov a nedosahovala zrelosť Věry Hrubej (po emigrácii do USA herečka pod menom Vera Ralston) či Evy Nyklovej, ale dostala možnosť štartovať v kategórii dvojíc s Karlom Globarom (neskôr objavil Vrzáňovú aj Maškovú). Skončili na poslednom, deviatom mieste, rovnako aj na MS 1937 v Londýne (ôsmom), treba si však uvedomiť, že pred vojnou sa z čs. krasokorčuliarov presadili len Otto Gold (striebro na ME 1930) a Eliška a Oskar Hoppeovci (bronz na MS 1927). Kalenčíkovci v r. 1939 presídlili do Bratislavy a Feďa odvtedy až do roku 1947 vyhrala všetky majstrovstvá Slovenska. Vydala sa za chýrneho tenoristu Rudolfa Petráka a v roku 1948 spolu emigrovali do USA, kde bol on 20 sezón sólistom newyorskej opery a ona trénerkou – aj po rozvode. Na ME 1993 do Prahy aj 2001 do Bratislavy prišla ako hosť.

 

IVAN MAUER 

* 29. 10. 1925 Martin

Úspešný tréner a vedec svetového formátu, expert ISU, ktorá ho v r. 1995 ocenila Häslerovou medailou. Ako 20-ročného ho vymenovali za šéfa slovenského zväzu, po dvoch rokoch (1945 – 1947) sa však postu vzdal, aby mohol aktívne jazdiť. Bezprostredne po kariére (s vrcholom v podobe 11. miesta na ME 1955) začal trénovať Karola Divína, neskôr aj Jindru Kramperovú, Mariána Filca či Ľudmilu Bezákovú. Svoj výskum genetických, fyziologických a biomechanických prepokladov u svetovej špičky využil ako predseda trénersko-metodickej komisie čs. zväzu (bol ním 27 rokov!) i ako pedagóg FTVŠ, ale najmä v trojročných cykloch trénerskej školy v Bratislave. Vyškolil však aj desiatky trénerov v zahraničí, najmä v NDR (aj legendárnu Juttu Müllerovú a Inge Wischnewskú) a v Škandinávii. Mauer, ktorý je čestným členom Slovenského olympijského výboru a nositeľom Zlatých kruhov SOV, zozbieral aj veľmi cenný, najmä obrazový materiál o histórii svetového krasokorčuľovania.

HILDA MÚDRA

* 1. 1. 1926 Viedeň

Narodila sa ako Hildegard Klimpel, vystupovala vo Viedenskej ľadovej revue a na tamojšej univerzite študovala zemepis a biológiu, ale na jeseň 1947 – len semester pred promóciou – uprednostila svadbu s bratislavským športovým novinárom, ktorá jej zmenila život. O päť rokov sa už ako mama dvoch detí vrátila na ľad a začala trénovať nielen slovenské, ale aj české talenty, ktoré prišli do Bratislavy za podmienkami – Janu Mrázkovú-Dočekalovú doviedla k štvrtému miestu na ZOH 1960 a k bronzu na ME 1961, na ktorých siedma skončila Eva Grožajová, jej ďalšia, bratislavská zverenka. Preslávil ju však najmä Ondrej Nepela, olympijský víťaz 1972, trojnásobný svetový a päťnásobný európsky šampión, ktorého viedla od prvých krokov na ľade a prevzala zaňho in memoriam aj ocenenie pre slovenského športovca 20. storočia. V istej dobe však viedla aj ďalších popredných slovenských krasokorčuliarov: Mariána Filca, Agnesu Búřilovú-Wlachovskú, Martina a Dianu Skotnickovcov, Ľudmilu Bezákovú, Evu Ďurišinovú, Miroslava Šošku… Okrem nich aj zahraničných: Švajčiarku Charlotte Walterovú (deviata na ZOH 1972) či Chorvátku Sandu Dubravčičovú, ktorá na ME 1981 získala striebro a na sarajevských ZOH 1984 (desiata) zapaľovala olympijský oheň. Múdra je nositeľkou Trofeje MOV Šport a etika (1998), Zlatých kruhov i Ceny fair play SOV (2000), Medaily Pierra de Coubertina (2003) a od r. 2004 aj čestnou členkou Slovenského olympijského výboru.

ONDREJ NEPELA

* 22. 1. 1951 Bratislava

† 2. 2. 1989 Mannheim

Fenomenálneho Bratislavčana posmrtne vyhlásili za slovenského športovca 20. storočia, lebo za päť rokov (1969 – 1973) vyhral všetko, čo sa dalo. Získal 10 zlatých medailí: jednu na ZOH (1972), tri na MS (1971 – 1973), päť na ME (1969 – 1973) a jednu na Svetovej zimnej univerziáde (1970). Okrem toho ešte dve svetové striebra a tri európske bronzy. Zverenec Hildy Múdrej debutoval ako 13-ročný 22. miestom na zimnej olympiáde v Innsbrucku 1964, na ďalšej v Grenobli 1968 skončil už ôsmy. Na MS štartoval desaťkrát a päťkrát stál na stupňoch, na ME z deviatich štartov osemkrát. Viac európskych titulov ako Nepela (5) majú na konte len štyria: Švéd Ulrich Salchow (9, r. 1898 – 1913), Rakúšania Karl Schäfer (8, 1929 – 1936), Willy Böckl (6, 1922 – 1928) a Rus Jevgenij Pľuščenko (6, 2000 – 2010). Od jesene 1973 pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice a od roku 1986 až do smrti ako kouč v Mannheime – trénoval o. i. Claudiu Leistnerovú, ale na víťazných ME 1989 v Birminghame ju už viedol pôvodom poľský tréner Peter Szczypa. Bratislava na jeho počesť od roku 1993 usporadúva Memoriál Ondreja Nepelu – na štadióne, ktorý od roku 1997 nesie jeho meno.

JOZEF SABOVČÍK

* 4. 12. 1963 Bratislava

Po Divínovi a Nepelovi tretí náš velikán vyšiel z umeleckej rodiny (mama primabalerína, otec tanečník a chýrny choreograf) a hoci sa nemusel hanbiť ani za povinné cviky, nadchýnal najmä voľnými jazdami. Prvou skvostnou so šiestimi trojitými skokmi získal na sarajevských ZOH 1984 bronz, ktorý od neho vzhľadom na akútne, neskôr chronické problémy s kolenom nikto nečakal. Pred ním skončili len zámorské superhviezdy Scott Hamilton a Brian Orser. Európsku prioritu následne potvrdil zlatom na dvoch ME (Göteborg 1985 a Kodaň 1986). V druhom prípade aj skokanský supertalent: ako prvý na svete v súťaži zvládol štvoritý skok, konkrétne odpichnutý rittberger (tulup). Zverenec Ľudmily Lojkovičovej, Hildy Múdrej, ale v hlavnej časti kariéry Agnesy Búřilovej štartoval na desiatich ME (okrem premiéry vždy skončil v prvej desiatke a prvú, striebornú medailu získal už v Dortmunde 1983) a na desiatich MS (najlepšie dve štvrté miesta). Po tretej operácii kolena uzavrel amatérsku kariéru, oženil sa s kanadskou šampiónkou Tracey Wainmannovou a po ročnom pôsobení v Nemecku zakotvil v zámorí, kde sa po doliečení vrátil na ľad ako profesionál. S druhou manželkou Jennifer Veriliovou žije blízo Salt Lake City – počas ZOH 2002 bol atašé slovenskej výpravy a v úlohe Ohňa hviezdou programu otváracieho ceremoniálu.

EMIL SKÁKALA

* 6. 8. 1922 Leopoldov 

† 22. 7. 1990 Bratislava

Najvýznamnejší funkcionár povojnovej éry ocenený čestným členstvom ISU (1980): 17 rokov bol predsedom slovenského zväzu (1952 – 1969) a ďalších 13 šéfoval československému (1969 – 1981). Patril medzi iniciátorov a hlavných organizátorov bratislavských ME 1958, 1966 a MS 1973. Zamlada pretekár, účastník akademických MS 1946, sólista aj tanečník (s Emíliou Dulkovou), neskôr tréner. Od roku 1955 pôsobil aj ako medzinárodný rozhodca, o. i. na šiestich ZOH (1956, 1964 – 1980), a člen technickej komisie ISU pre tance (1963 – 1980). Tri desaťročia (1952 – 1982) bol riaditeľom podniku Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislava, pod ktorý patril zimný štadión, a inicioval zrod medzinárodného veľtrhu kvetín Flóra Bratislava.

MARTIN SKOTNICKÝ

* 24. 8. 1947 Bratislava

Keď so sestrou Dianou začínali, tance na ľade boli na Slovensku v plienkach: sprvu ich viedla Hilda Múdra, potom František Landl a expert na spoločenský tanec Milan Štiavnický. Na stáže chodili do Čiech za Mílou Novákovou, ale neraz až do Londýna za Gladys Hoggovou, ktorá viedla hviezdny pár Towlerová – Ford. Martin ako absolvent štúdia tanca na Vysokej škole muzických umení mal tie najvyššie ambície. Časť si naplnil s Dianou: najskôr vyhrali svetovú univerziádu 1970, potom na ME štyrikrát skončili v prvej desiatke (od 1971 postupne 8., 7., 6. a 10. miesto) a v jednom z piatich štartov aj na MS – v najlepšom roku 1973 (8.). Jeho hviezdne chvíle však prišli v cudzine: z francúzskeho Metzu, kde bol riaditeľom haly, sa v roku 1980 presunul za trénera do Oberstdorfu. Tam sa mu otvoril svet: asistoval Betty Callawayovej v príprave Torvillovej a Deana, aj ich legendárneho Bolera. Už sám ako kouč stál pri zrode revolučného, hoci rozporne prijatého Tarzana francúzsko-kanadských súrodencov Duchesnayovcov aj ich neskoršieho svetového zlata 1991 a olympijského striebra 1992, a potom fínsky pár Rakhamová – Kokko doviedol k európskemu zlatu a svetovému striebru 1995. Dodnes pôsobí ako nemecký zväzový tréner v Oberstdorfe.

Galéria Európskych Šampiónov / The Gallery of European Champions

Krasokorčuľovanie má na Slovensku a špeciálne v hlavnom meste mimoriadne silnú tradíciu. Na štadióne Ondreja Nepelu, ktorý bude dejiskom majstrovstiev Európy, vyrástli a súťažili generácie Slovenských krasokorčuliarov, vrátane našich troch olympijských medailistov Karola Divína (Squaw Valley 1960, striebro), Ondreja Nepelu (Sapporo 1972, zlato) a Jozefa Sabovčíka (Sarajevo 1984, bronz). Hlavné mesto Slovenska hostilo európsku špičku už trikrát: 1958, 1966 a 2001. V roku 1973 tu boli MS.
1MUŽI / MEN

1891 Hamburg Oskar Uhlig Nemecko / Germany

1892 Viedeň / Vienna Eduard Engelmann Rakúsko / Austria

1893 Berlín / Berlin Eduard Engelmann Rakúsko / Austria

1894 Viedeň / Vienna Eduard Engelmann Rakúsko / Austria

1895 Budapešť / Budapest Tibor von Földváry Maďarsko / Hungary

1896 – 1897 ME sa nekonali / No championships were held

1898 Trondheim Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1899 Davos Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1900 Berlín / Berlin Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1901 Viedeň / Vienna Gustav Hügel Rakúsko / Austria

1902 – 1903 ME sa nekonali / No championships were held

1904 Davos Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1905 Bonn Max Bohatsch Rakúsko / Austria

1906 Davos Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1907 Berlín / Berlin Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1908 Varšava / Warsaw Ernst Herz Rakúsko / Austria

1909 Budapešť / Budapest Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1910 Berlín / Berlin Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1911 Petrohrad / St. Peterburg Per Thorén Švédsko / Sweden

1912 Štokholm / Stockholm Gösta Sandahl Švédsko / Sweden

1913 Oslo Ulrich Salchow Švédsko / Sweden

1914 Viedeň / Vienna Fritz Kachler Rakúsko / Austria

1915 – 1921 ME sa nekonali / No championships were held 

1922 Davos Willy Böckl Rakúsko / Austria

1923 Oslo Willy Böckl Rakúsko / Austria

1924 Davos Fritz Kachler Rakúsko / Austria

1925 Triberg Willy Böckl Rakúsko / Austria

1926 Davos Willy Böckl Rakúsko / Austria

1927 Viedeň Willy Böckl Rakúsko / Austria

1928 Opava Willy Böckl Rakúsko / Austria

1929 Davos Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1930 Berlín / Berlin Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1931 Viedeň / Vienna Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1932 Paríž / Paris Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1933 Londýn / London Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1934 Seefeld Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1935 St. Moritz Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1936 Berlín / Berlin Karl Schäfer Rakúsko / Austria

1937 Praha / Prague Felix Kaspar Rakúsko / Austria

1938 St. Moritz Felix Kaspar Rakúsko / Austria

1939 Davos Graham Sharp Veľká Británia / United Kingdom

1940 – 1946 ME sa nekonali / No championships were held

1947 Davos Hans Gerschwiler Švajčiarsko / Switzerland

1948 Praha / Prague Richard Button USA / USA

1949 Miláno / Milan Edi Rada Rakúsko / Austria

1950 Oslo Ede Király Maďarsko / Hungary

1951 Zürich Helmut Seibt Rakúsko / Austria

1952 Viedeň / Vienna Helmut Seibt Rakúsko / Austria

1953 Dortmund Carlo Fassi Taliansko / Italy

1954 Bolzano Carlo Fassi Taliansko / Italy

1955 Budapešť / Budapest Alain Giletti Francúzsko / France

1956 Paríž / Paris Alain Giletti Francúzsko / France

1957 Viedeň / Vienna Alain Giletti Francúzsko / France

1958 Bratislava Karol Divín Československo / Czechoslovakia

1959 Davos Karol Divín Československo / Czechoslovakia

1960 Garmisch-Partenkirchen Alain Giletti Francúzsko / France

1961 Západný Berlín / West Berlin Alain Giletti Francúzsko / France

1962Ženeva / GenevaAlain CalmatFrancúzsko / France

1963 Budapešť / Budapest Alain Calmat Francúzsko / France

1964 Grenoble Alain Calmat Francúzsko / France

1965 Moskva / Moscow Emmerich Danzer Rakúsko / Austria

1966 Bratislava Emmerich Danzer Rakúsko / Austria

1967 Ľubľana / Ljubljana Emmerich Danzer Rakúsko / Austria

1968 Västeras / Västerås Emmerich Danzer Rakúsko / Austria

1969 Garmisch-Partenkirchen Ondrej Nepela Československo / Czechoslovakia

1970 Leningrad Ondrej Nepela Československo / Czechoslovakia

1971 Zürich Ondrej Nepela Československo / Czechoslovakia

1972 Göteborg / Gothenburg Ondrej Nepela Československo / Czechoslovakia

1973 Kolín n. R. / Cologne Ondrej Nepela Československo / Czechoslovakia

1974 Záhreb / Zagreb Jan Hoffmann NDR / GDR

1975 Kodaň / Copenhagen Vladimir Kovalyov ZSSR / USSR

1976 Ženeva / Geneva John Curry Veľká Británia / United Kingdom

1977 Helsinki Jan Hoffmann NDR / GDR

1978 Štrasburg / Strasbourg Jan Hoffmann NDR / GDR

1979 Záhreb / Zagreb Jan Hoffmann NDR / GDR

1980 Göteborg / Gothenburg Robin Cousins Veľká Británia / United Kingdom

1981 Innsbruck Igor Bobrin ZSSR / USSR

1982 Lyon Norbert Schramm NSR / FRG

1983 Dortmund Norbert Schramm NSR / FRG

1984 Budapešť / Budapest Alexander Fadeev ZSSR / USSR

1985 Göteborg / Gothenburg Jozef Sabovčík Československo / Czechoslovakia

1986 Kodaň / Copenhagen Jozef Sabovčík Československo / Czechoslovakia

1987 Sarajevo Alexander Fadeev ZSSR / USSR

1988 Praha / Prague Alexander Fadeev ZSSR / USSR

1989 Birmingham Alexander Fadeev ZSSR / USSR

1990LeningradViktor PetrenkoZSSR / USSR

1991 Sofia Viktor Petrenko ZSSR / USSR

1992 Lausanne Petr Barna Československo / Czechoslovakia

1993 Helsinki Dmitro Dmitrenko Ukrajina / Ukraine

1994 Kodaň / Copenhagen Viktor Petrenko Ukrajina / Ukraine

1995 Dortmund Ilia Kulik Rusko / Russia

1996 Sofia Viacheslav Zagorodniuk Ukrajina / Ukraine

1997 Paríž / Paris Alexei Urmanov Rusko / Russia

1998 Miláno / Milan Alexei Yagudin Rusko / Russia

1999 Praha / Prague Alexei Yagudin Rusko / Russia

2000 Viedeň / Vienna Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2001 Bratislava Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2002 Lausanne Alexei Yagudin Rusko / Russia

2003 Malmö Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2004 Budapešť / Budapest Brian Joubert Francúzsko / France

2005 Turín / Turin Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2006 Lyon Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2007 Varšava / Warsaw Brian Joubert Francúzsko / France

2008 Záhreb / Zagreb Tomáš Verner Česko / Czech Republic

2009 Helsinki Brian Joubert Francúzsko / France

2010 Tallinn Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2011 Bern Florent Amodio Francúzsko / France

2012 Sheffield Evgeni Plushenko Rusko / Russia

2013 Záhreb / Zagreb Javier Fernández Španielsko / Spain

2014 Budapešť / Budapest Javier Fernández Španielsko / Spain

2015 Štokholm / Stockholm Javier Fernández Španielsko / Spain

2NAJVIAC TITULOV / MULTIPLE CHAMPIONS

9 Ulrich Salchow (1898 – 1900, 1904, 1906, 1907, 1909, 1910, 1913)

8 Karl Schäfer (1929 – 1936)

7 Evgeni Plushenko (2000, 2001, 2003, 2005, 2006, 2010, 2012)

6 Willy Böckl (1922, 1923, 1925 – 1928)

5 Alain Giletti (1955 – 1957, 1960, 1961), Ondrej Nepela (1969 – 1973)

4 Emmerich Danzer (1965 – 1968), Jan Hoffmann (1974, 1977 – 1979), Alexander Fadeev (1984, 1987 – 1989),

1ŽENY / LADIES

1930 Viedeň / Vienna Fritzi Burger Rakúsko / Austria

1931 St. Moritz Sonja Henie Nórsko / Norway

1932 Paríž / Paris Sonja Henie Nórsko / Norway

1933 Londýn / London Sonja Henie Nórsko / Norway

1934 Praha / Prague Sonja Henie Nórsko / Norway

1935 St. Moritz Sonja Henie Nórsko / Norway

1936 Berlín / Berlin Sonja Henie Nórsko / Norway

1937 Praha / Prague Cecilia Colledge Veľká Británia / United Kingdom

1938 St. Moritz Cecilia Colledge Veľká Británia / United Kingdom

1939 Londýn / London Cecilia Colledge Veľká Británia / United Kingdom

1940 – 1946 ME sa nekonali / No championships were held

1947 Davos Barbara Ann Scott Kanada / Canada

1948 Praha / Prague Barbara Ann Scott Kanada / Canada

1949 Miláno / Milan Ewa Pawlik Rakúsko / Austria

1950 Oslo Alena Vrzáňová Československo / Czechoslovakia

1951 Zürich Jeanette Altwegg Veľká Británia / United Kingdom

1952Viedeň / ViennaJeanette AltweggVeľká Británia / United Kingdom

1953 Dortmund Valda Osborn Veľká Británia / United Kingdom

1954 Bolzano Gundula Busch NSR / FRG

1955 Budapeť / Budapest Hanna Eigel Rakúsko / Austria

1956 Paríž / Paris Ingrid Wendl Rakúsko / Austria

1957 Viedeň / Vienna Hanna Eigel Rakúsko / Austria

1958 Bratislava Ingrid Wendl Rakúsko / Austria

1959 Davos Hanna Walter Rakúsko / Austria

1960 Garmisch-Partenkirchen Sjoukje Dijkstra Holandsko / Netherlands

1961 Západný Berlín / West Berlin Sjoukje Dijkstra Holandsko / Netherlands

1962 Ženeva / Geneva Sjoukje Dijkstra Holandsko / Netherlands

1963 Budapeť / Budapest Sjoukje Dijkstra Holandsko / Netherlands

1964 Grenoble Sjoukje Dijkstra Holandsko / Netherlands

1965 Moskva / Moscow Regine Heitzer Rakúsko / Austria

1966 Bratislava Regine Heitzer Rakúsko / Austria

1967 Ľubľana / Ljubljana Gabriele Seyfert NDR / GDR

1968 Västerås Hana Mašková Československo / Czechoslovakia

1969 Garmisch-Partenkirchen Gabriele Seyfert NDR / GDR

1970 Leningrad Gabriele Seyfert NDR / GDR

1971 Zürich Beatrix Schuba Rakúsko / Austria

1972 Göteborg / Gothenburg Beatrix Schuba Rakúsko / Austria

1973 Kolín n. R. / Cologne Christine Errath NDR / GDR

1974 Záhreb / Zagreb Christine Errath NDR / GDR

1975 Kodaň / Copenhagen Christine Errath NDR / GDR

1976 Ženeva / Geneva Dianne de Leeuw Holandsko / Netherlands

1977 Helsinki Anett Pötzsch NDR / GDR

1978 Štrasburg / Strasbourg Anett Pötzsch NDR / GDR

1979 Záhreb / Zagreb Anett Pötzsch NDR / GDR

1980 Göteborg / Gothenburg Anett Pötzsch NDR / GDR

1981 Innsbruck Denise Biellmann Švajčiarsko / Switzerland

1982 Lyon Claudia Kristofics-Binder Rakúsko / Austria

1983 Dortmund Katarina Witt NDR / GDR

1984 Budapešť / Budapest Katarina Witt NDR / GDR

1985 Göteborg / Gothenburg Katarina Witt NDR / GDR

1986 Kodaň / Copenhagen Katarina Witt NDR / GDR

1987 Sarajevo Katarina Witt NDR / GDR

1988 Praha / Prague Katarina Witt NDR / GDR

1989 Birmingham Claudia Leistner NSR / FRG

1990 Leningrad Evelyn Grossmann NDR / GDR

1991 Sofia Surya Bonaly Francúzsko / France

1992 Lausanne Surya Bonaly Francúzsko / France

1993 Helsinki Surya Bonaly Francúzsko / France

1994 Kodaň / Copenhagen Surya Bonaly Francúzsko / France

1995 Dortmund Surya Bonaly Francúzsko / France

1996 Sofia Irina Slutskaya Rusko / Russia

1997 Paríž / Paris Irina Slutskaya Rusko / Russia

1998 Miláno / Milan Maria Butyrskaya Rusko / Russia

1999 Praha / Prague Maria Butyrskaya Rusko / Russia

2000 Viedeň / Vienna Irina Slutskaya Rusko / Russia

2001 Bratislava Irina Slutskaya Rusko / Russia

2002 Lausanne Maria Butyrskaya Rusko / Russia

2003 Malmö Irina Slutskaya Rusko / Russia

2004 Budapešť / Budapest Júlia Sebestyén Maďarsko / Hungary

2005 Turín / Turin Irina Slutskaya Rusko / Russia

2006 Lyon Irina Slutskaya Rusko / Russia

2007 Varšava / Warsaw Carolina Kostner Taliansko / Italy

2008 Záhreb / Zagreb Carolina Kostner Taliansko / Italy

2009 Helsinki Laura Lepistö Fínsko / Finland

2010 Tallinn Carolina Kostner Taliansko / Italy

2011 Bern Sarah Meier Švajčiarsko / Switzerland

2012 Sheffield Carolina Kostner Taliansko / Italy

2013 Záhreb / Zagreb Carolina Kostner Taliansko / Italy

2014 Budapešť / Budapest Yulia Lipnitskaya Rusko / Russia

2015Štokholm / StockholmElizaveta TuktamyshevaRusko / Russia

2NAJVIAC TITULOV / MULTIPLE CHAMPIONS

7 Irina Slutskaya (1996, 1997, 2000, 2001, 2003, 2005, 2006)

6 Sonja Henie (1931 – 1936), Katarina Witt (1983 – 1988)

5 Sjoukje Dijkstra (1960 – 1964), Surya Bonaly (1991 – 1995), Carolina Kostner (2007, 2008, 2010, 2012, 2013)

4 Anett Pötzsch (1977 – 1980)

1ŠPORTOVÉ DVOJICE / PAIRS

1930 Viedeň / Vienna Olga Orgonista, Sándor Szalay Maďarsko / Hungary

1931 St. Moritz Olga Orgonista, Sándor Szalay Maďarsko / Hungary

1932 Paríž / Paris Andrée Brunet, Pierre Brunet Francúzsko / France

1933 Londýn / London Idi Papez, Karl Zwack Rakúsko / Austria

1934 Praha / Prague Emília Rotter, László Szollás Maďarsko / Hungary

1935 St. Moritz Maxi Herber, Ernst Baier Nemecko / Germany

1936 Berlín / Berlin Maxi Herber, Ernst Baier Nemecko / Germany

1937 Praha / Prague Maxi Herber, Ernst Baier Nemecko / Germany

1938 Opava Maxi Herber, Ernst Baier Nemecko / Germany

1939 Zakopané / Zakopane Maxi Herber, Ernst Baier Nemecko / Germany

1940 – 1946 ME sa nekonali / No championships were held

1947 Davos Micheline Lannoy, Pierre Baugniet Belgicko / Belgium

1948 Praha / Prague Andrea Kékessy, Ede Király Maďarsko / Hungary

1949 Miláno / Milan Andrea Kékessy, Ede Király Maďarsko / Hungary

1950 Oslo Marianne Nagy, László Nagy Maďarsko / Hungary

1951 Zürich Ria Baran, Paul Falk NSR / FRG

1952 Viedeň / Vienna Ria Baran, Paul Falk NSR / FRG

1953 Dortmund Jennifer Nicks, John Nicks Veľká Británia / United Kingdom

1954 Bolzano Silvia Grandjean, Michel Grandjean Švajčiarsko / Switzerland

1955 Budapešť / Budapest Marianne Nagy, László Nagy Maďarsko / Hungary

1956 Paríž / Paris Elisabeth Schwarz, Kurt Oppelt Rakúsko / Austria

1957 Viedeň / Vienna Věra Suchánková, Zdeněk Doležal Československo / Czechoslovakia

1958 Bratislava Věra Suchánková, Zdeněk Doležal Československo / Czechoslovakia

1959 Davos Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler NSR / FRG

1960 Garmisch-Partenkirchen Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler NSR / FRG

1961 Západný Berlín / West Berlin Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler NSR / FRG

1962 Ženeva / Geneva Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler NSR / FRG

1963 Budapešť / Budapest Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler NSR / FRG

1964 Grenoble Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler NSR / FRG

1965 Moskva / Moscow Ludmila Belousova, Oleg Protopopov ZSSR / USSR

1966 Bratislava Ludmila Belousova, Oleg Protopopov ZSSR / USSR

1967 Ľubľana / Ljubljana Ludmila Belousova, Oleg Protopopov ZSSR / USSR

1968 Västerås Ludmila Belousova, Oleg Protopopov ZSSR / USSR

1969 Garmisch-Partenkirchen Irina Rodnina, Alexei Ulanov ZSSR / USSR

1970 Leningrad Irina Rodnina, Alexei Ulanov ZSSR / USSR

1971 Zürich Irina Rodnina, Alexei Ulanov ZSSR / USSR

1972 Göteborg / Gothenburg Irina Rodnina, Alexei Ulanov ZSSR / USSR

1973 Kolín n. R. / Cologne Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1974 Záhreb / Zagreb Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1975 Kodaň / Copenhagen Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1976 Ženeva / Geneva Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1977 Helsinki Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1978 Štrasbureg / Strasbourg Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1979 Záhreb / Zagreb Irina Vorobieva, Igor Lisovskiy ZSSR / USSR

1980 Göteborg / Gothenburg Irina Rodnina, Alexander Zaitsev ZSSR / USSR

1981 Innsbruck Irina Vorobieva, Igor Lisovskiy ZSSR / USSR

1982 Lyon Sabine Baess, Tassilo Thierbach NDR / GDR

1983 Dortmund Sabine Baess, Tassilo Thierbach NDR / GDR

1984 Budapešť / Budapest Elena Valova, Oleg Vasiliev ZSSR / USSR

1985 Göteborg / Gothenburg Elena Valova, Oleg Vasiliev ZSSR / USSR

1986 Kodaň / Copenhagen Elena Valova, Oleg Vasiliev ZSSR / USSR

1987 Sarajevo Larisa Selezneva, Oleg Makarov ZSSR / USSR

1988 Praha / Prague Ekaterina Gordeeva, Sergei Grinkov ZSSR / USSR

1989 Birmingham Larisa Selezneva, Oleg Makarov ZSSR / USSR

1990 Leningrad Ekaterina Gordeeva, Sergei Grinkov ZSSR / USSR

1991 Sofia Natalia Mishkutionok, Artur Dmitriev ZSSR / USSR

1992 Lausanne Natalia Mishkutionok, Artur Dmitriev SNŠ / CIS

1993 Helsinki Marina Eltsova, Andrei Bushkov Rusko / Russia

1994 Kodaň / Copenhagen Ekaterina Gordeeva, Sergei Grinkov Rusko / Russia

1995 Dortmund Mandy Wötzel, Ingo Steuer Nemecko / Germany

1996 Sofia Oksana Kazakova, Artur Dmitriev Rusko / Russia

1997 Paríž / Paris Marina Eltsova, Andrei Bushkov Rusko / Russia

1998 Miláno / Milan Elena Berezhnaya, Anton Sikharulidze Rusko / Russia

1999 Praha / Prague Maria Petrova, Alexei Tikhonov Rusko / Russia

2000 Viedeň / Vienna Maria Petrova, Alexei Tikhonov Rusko / Russia

2001 Bratislava Elena Berezhnaya, Anton Sikharulidze Rusko / Russia

2002 Lausanne Tatiana Totmianina, Maxim Marinin Rusko / Russia

2003 Malmö Tatiana Totmianina, Maxim Marinin Rusko / Russia

2004 Budapešť / Budapest Tatiana Totmianina, Maxim Marinin Rusko / Russia

2005 Turín / Turin Tatiana Totmianina, Maxim Marinin Rusko / Russia

2006 Lyon Tatiana Totmianina, Maxim Marinin Rusko / Russia

2007 Varšava / Warsaw Aliona Savchenko, Robin Szolkowy Nemecko / Germany

2008 Záhreb / Zagreb Aliona Savchenko, Robin Szolkowy Nemecko / Germany

2009 Helsinki Aliona Savchenko, Robin Szolkowy Nemecko / Germany

2010 Tallinn Yuko Kavaguti, Alexander Smirnov Rusko / Russia

2011 Bern Aliona Savchenko, Robin Szolkowy Nemecko / Germany

2012 Sheffield Tatiana Volosozhar, Maxim Trankov Rusko / Russia

2013 Záhreb / Zagreb Tatiana Volosozhar, Maxim Trankov Rusko / Russia

2014 Budapešť / Budapest Tatiana Volosozhar, Maxim Trankov Rusko / Russia

2015 Štokholm / Stockholm Yuko Kavaguti, Alexander Smirnov Rusko / Russia

2NAJVIAC TITULOV / MULTIPLE CHAMPIONS

11 Irina Rodnina (Alexei Ulanov 1969 – 1972, Alexander Zaitsev 1973 – 1978, 1980)

7 Alexander Zaitsev (Irina Rodnina 1974 – 1978, 1980)

6 Marika Kilius, Hans-Jürgen Bäumler (1959 – 1964)

5 Maxi Herber, Ernst Baier (1935 – 1939), Tatiana Totmianina, Maxim Marinin (2002 –

            2006)

4 Ludmila Belousova, Oleg Protopopov (1965 – 1968), Aliona Savchenko, Robin

            Szolkowy (2007 – 2009, 2011)

1TANCE NA ĽADE / ICE DANCING

1954 Jean Westwood, Lawrence Demmy Veľká Británia / United Kingdom

1955 Jean Westwood, Lawrence Demmy Veľká Británia / United Kingdom

1956 Pamela Weight, Paul Thomas Veľká Británia / United Kingdom

1957 June Markham, Courtney Jones Veľká Británia / United Kingdom

1958 June Markham, Courtney Jones Veľká Británia / United Kingdom

1959 Doreen Denny, Courtney Jones Veľká Británia / United Kingdom

1960 Doreen Denny, Courtney Jones Veľká Británia / United Kingdom

1961 Doreen Denny, Courtney Jones Veľká Británia / United Kingdom

1962 Christiane Guhel, Jean-Paul Guhel Francúzsko / France

1963 Linda Shearman, Michael Phillpis Veľká Británia / United Kingdom

1964 Eva Romanová, Pavel Roman Československo / Czechoslovakia

1965 Eva Romanová, Pavel Roman Československo / Czechoslovakia

1966 Diane Towler, Bernard Ford Veľká Británia / United Kingdom

1967 Diane Towler, Bernard Ford Veľká Británia / United Kingdom

1968 Diane Towler, Bernard Ford Veľká Británia / United Kingdom

1969 Diane Towler, Bernard Ford Veľká Británia / United Kingdom

1970 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov ZSSR / USSR

1971 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov ZSSR / USSR

1972 Angelika Buck, Erich Buck NSR / FRG

1973 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov ZSSR / USSR

1974 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov ZSSR / USSR

1975 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov ZSSR / USSR

1976 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov ZSSR / USSR

1977 Irina Moiseeva, Andrei Minenkov ZSSR / USSR

1978 Irina Moiseeva, Andrei Minenkov ZSSR / USSR

1979 Natalia Linichuk, Gennadi Karponosov ZSSR / USSR

1980 Natalia Linichuk, Gennadi Karponosov ZSSR / USSR

1981 Jayne Torvill, Christopher Dean Veľká Británia / United Kingdom

1982 Jayne Torvill, Christopher Dean Veľká Británia / United Kingdom

1983 Natalia Bestemianova, Andrei Bukin ZSSR / USSR

1984 Jayne Torvill, Christopher Dean Veľká Británia / United Kingdom

1985 Natalia Bestemianova, Andrei Bukin ZSSR / USSR

1986 Natalia Bestemianova, Andrei Bukin ZSSR / USSR

1987 Natalia Bestemianova, Andrei Bukin ZSSR / USSR

1988 Natalia Bestemianova, Andrei Bukin ZSSR / USSR

1989 Marina Klimova, Sergei Ponomarenko ZSSR / USSR

1990 Marina Klimova, Sergei Ponomarenko ZSSR / USSR

1991 Marina Klimova, Sergei Ponomarenko ZSSR / USSR

1992 Marina Klimova, Sergei Ponomarenko SNŠ / CIS

1993 Maya Usova, Alexander Zhulin Rusko / Russia

1994 Jayne Torvill, Christopher Dean Veľká Británia / United Kingdom

1995 Susanna Rahkamo, Petri Kokko Fínsko / Finland

1996 Oksana Grishuk, Evgeni Platov Rusko / Russia

1997 Oksana Grishuk, Evgeni Platov Rusko / Russia

1998 Oksana Grishuk, Evgeni Platov Rusko / Russia

1999 Anjelika Krylova, Oleg Ovsiannikov Rusko / Russia

2000 Marina Anissina, Gwendal Peizerat Francúzsko / France

2001 Barbara Fusar-Poli, Maurizio Margaglio Taliansko / Italy

2002 Marina Anissina, Gwendal Peizerat Francúzsko / France

2003 Irina Lobachiova, Alia Averbukh Rusko / Russia

2004 Tatiana Navka, Roman Kostomarov Rusko / Russia

2005 Tatiana Navka, Roman Kostomarov Rusko / Russia

2006 Tatiana Navka, Roman Kostomarov Rusko / Russia

2007 Isabelle Delobel, Olivier Schoenfelder Francúzsko / France

2008 Oxana Domnina, Maxim Shabalin Rusko / Russia

2009 Jana Khokhlova, Sergei Novitskiy Rusko / Russia

2010 Oxana Domnina, Maxim Shabalin Rusko / Russia

2011 Nathalie Péchalat, Fabian Bourzat Francúzsko / France

2012 Oxana Domnina, Maxim Shabalin Rusko / Russia

2013 Ekaterina Bobrova, Dmitriy Soloviev Rusko / Russia

2014 Anna Cappellini, Luca Lanotte Taliansko / Italy

2015 Gabriella Papadakis, Guillaume Cizeron Francúzsko / France

2NAJVIAC TITULOV / MULTIPLE CHAMPIONS

6 Ludmila Pakhomova, Alexander Gorshkov (1970, 1971, 1973 – 1976)

5 Courtney Jones (June Markham 1957, 1958, Doreen Denny 1959 – 1961), Natalia Bestemianova, Andrei Bukin (1983, 1985 – 1988)

4 Diane Towler, Bernard Ford (1966 – 1969), Jayne Torvill, Christopher Dean (1981, 1982, 1984, 1994), Marina Klimova, Sergei Ponomarenko (1989 – 1992)